Údržba vodivých polymérov sa primárne zameriava na zachovanie ich vodivosti, mechanických vlastností a chemickej stability, čím sa predlžuje ich životnosť. Po prvé, je potrebné sa vyhnúť dlhodobému vystaveniu vysokým teplotám, silnému svetlu alebo vlhkosti, pretože tieto faktory urýchľujú oxidáciu alebo hydrolýzu polymérnych reťazcov, čo vedie k zníženej vodivosti alebo krehnutiu materiálu. Bežné vodivé polyméry, ako je polyanilín a polypyrol, sa odporúča skladovať pri izbovej až nízkej teplote, mimo dosahu silných oxidantov a korozívnych chemikálií.
Počas používania by vodivé polyméry mali byť chránené pred mechanickým namáhaním a opakovaným ohýbaním, najmä vo flexibilných elektronických zariadeniach alebo aplikáciách senzorov. Nadmerné naťahovanie alebo trenie môže spôsobiť pretrhnutie vodivej reťaze alebo odlupovanie filmu, čím sa zníži vodivosť. Pri vodivých polyméroch vo forme roztoku alebo disperzie je potrebné dbať na to, aby sa zabránilo zrážaniu a aglomerácii; to sa dá dosiahnuť jemným miešaním alebo pridaním stabilizátorov na udržanie homogenity.
Rozhodujúcou súčasťou údržby je aj pravidelné testovanie elektrického výkonu. Meraním zmien vo vodivosti alebo odporu možno okamžite zistiť zhoršenie výkonu materiálu, čo umožňuje potrebné opatrenia, ako je re{1}}doping alebo výmena materiálu. Vodivé polyméry, ktoré si vyžadujú dlhodobé skladovanie, sa odporúča skladovať v uzavretých, svetlo{4}}odolných a suchých nádobách, pričom sa treba vyhýbať priamemu kontaktu so silnými kyselinami, silnými zásadami alebo kovovými iónmi, aby sa maximalizovala ich stabilita a životnosť.
