Bežné vodivé polyméry zahŕňajú:
Polyacetylén: Známy svojou jednoduchou štruktúrou a vysokou vodivosťou, hoci jeho stabilita na vzduchu je náročná, vysokú vodivosť možno dosiahnuť dopovaním jódom a orientovaným naťahovaním.
Polytiofén a polypyrol: Ako varianty polyacetylénu sú ich atómy vodíka nahradené sírou alebo NH. Zatiaľ čo ich vodivosť je o niečo nižšia ako u polyacetylénu, ich stabilita je lepšia, vďaka čomu sú obzvlášť vhodné na výrobu elektronických zariadení.
Polyanilín: Syntetizovaný už v roku 1910 bol známy ako „anilínová čierna“. Skutočne vysoko{2}}vodivý polyanilín sa získava oxidačnou polymerizáciou anilínových monomérov v kyslých vodných roztokoch. Polyanilín je vysoko atraktívny v mnohých oblastiach vďaka svojej štruktúrnej rozmanitosti, vynikajúcim fyzikálno-chemickým vlastnostiam, stabilným vlastnostiam a jednoduchému procesu prípravy.
